Gerhard Berger pre Sport2: na koho by vsadil svoje peniaze?

Pamätám sa, ako som Gerharda Bergera oslovil na rozhovor prvýkrát. Stalo sa tak 6. septembera 2013 v Monze počas štvrtkového mediálneho dňa. Kúzlo práce v padoku spočíva napríklad v tom, že ak nie ste z jednej z troch najväčších televíznych staníc sveta, tak väčšina zaujímavých respondentov vás buď odignoruje alebo sa zrazu niekam strašne ponáhľa. V mojom prípade to bola druhá možnosť.

Pozdravil som pána Bergera, ale on, že teraz akurát nemôže, ale že o hodinu-dve sa mi bude venovať. No jasné, hovorím si. Tak som išiel nakrúcať na trať s ochotným Anthonym Davidsonom, cestou späť nemal problém s rozhovorom legendárny Jackie Stewart či David Coulthard, keď tu zrazu po dvoch hodinách sme sa opäť zrazili na druhom konci padoku s Bergerom.

Už z diaľky na mňa mával v štýle “zabudni, si nikto a ja sa ponáhľam!!!” Ale zrazu ako keby ho osvietila moja ružová košeľa a jemná reminiscencia a hovorí: “Ja som vám sľúbil rozhovor, že? Tak poďme na to, máte tri otázky.” Great!

Gerhard Berger

Tentoraz to bolo oveľa jednoduchšie. Oficiálna prvomájová polosponzorská akcia v centre Budapešti, špičková organizácia pod záštitou Red Bullu – oni tieto šou proste vedia robiť. Stretlo sa nás niekoľko štábov, každý mal k dispozícii štyri minúty – navonok málo, ale ak preskočíte všeobecné otázky, tak máte veľkú šancu niečo zaujímavé sa dozvedieť. Ja som ich mal naivne pripravených devätnásť (!!!), ale stihol som aspoň osem. Gerhard Berger bol dobre naladený, ako podmienku si dal, že ako šéfa seriálu DTM ho musíme snímať pri jeho stane s autami. A hoci v pozadí hučali predvádzajúce sa monoposty a dav nadšených fanúšikov, moju novinársku zvedavosť nemohlo nič vyrušiť. Takú osobnosť totiž nespovedáte každý deň.

Absolvent 210 veľkých cien s tímami ATS, Arrows, Benetton, Ferrari a McLaren. Víťaz desiatich pretekov, ku ktorým pridal ďalších 38 pódiových umiestnení. Rodák z Rakúska, ktorý na začiatku kariéry prežil hrozivú dopravnú nehodu, ale najviac preslávila jeho šibnutá povaha. Dodnes sa traduje množstvo historiek, fórikov a decentných šialeností, ktoré vymyslel, prípadne aj zrealizoval. Jedna z najznámejších je tá, ako odlietal z Monzy na helikoptére a Ayrton Senna sa mu chválil novým, nezničiteľným kufríkom vyrobeným z karbónu. Keď to začul Berger, tak ho proste vyhodil z helikoptéry. Vraj aby otestoval, či je to naozaj pravda.

Po konci aktívnej kariéry prebral lukratívny rodinný logistický podnik, ale popritom zostal stále spojený s F1. Vďaka silnému priateľstvu so šéfom Red Bullu Didim Mateschitzom dokonca odkúpil v začiatkoch tím Toro Rosso, ktorému zároveň šéfoval a radoval sa z nečakaného triumfu Sebastiana Vettela v Monze 2008. Neskôr svoj podiel v tíme predal a v súčasnosti sa snaží zachrániť nemeckú sériu športových automobilov DTM, v ktorej po sezóne končí značka Mercedes. Gerhard Berger.

Nachádzame sa v centre Budapešti, na neďalekom Hungaroringu ste stáli trikrát na pódiu, mali ste to tu rád? Čo takto váš obľúbený nočný život?

„Hahaha, bude lepšie, ak o nočnom živote pomlčím… Aj keď si ho dobre pamätám. Ale do Budapešti som vždy chodil rád, boli to pre mňa niečo ako druhé domáce preteky. Vždy sem prišlo veľa ľudí z Viedne a vždy sa mi páčili maďarskí fanúšikovia. Vždy tu bola sranda, aj večer, ako ste spomínali, ale inak mám rád aj miestnu architektúru a vlastne celé mesto, ktoré má svoju dušu. Pretekalo sa tu však ťažko, bývalo hrozne teplo, všade samá zákruta, takže okruh bol riadnou výzvou.“

Boli ste niekedy aj na Slovensku, máte u nás nejakého dobrého kamaráta?

„Tuším som bol raz v Bratislave, ale to bolo už strašne dávno. No ak ma pozvete, tak rád prídem zas.“

Nejako to zariadim, nebojte. Poďme na aktuálne dianie v F1. Komu dávate za vinu haváriu Ricciarda s Verstappenom na VC Azerbajdžanu?

„Viete, ono to je vlastne celé dôsledok toho, že máte v tíme dvoch špičkových pilotov so statusom číslo 1. Z času na čas potom čelíte situáciám ako táto a musíte to nejako ukočírovať. Stačí si spomenúť na situáciu s Nicom Rosbergom a Lewisom Hamiltonom pred pár rokmi, všetci si pamätáme rivalitu Senna – Prost, všetci sme to zažili… Ale proste sa to stáva, treba na to zabudnúť a pozerať sa dopredu.“

Dobre, ale keby ste boli opäť šéfom tímu ako by ste to teraz poriešili? Zaviedli by ste tímovú režiu ako napríklad vo Force Indii?

„Nie, ja by som proste neurobil nič. Len by som šiel na ďalšie preteky, chalanom by som pustil video, vysvetlil im ako to, prepáčte za výraz – poje****… A jednoducho poďme ďalej pretekať.“

Gerhard Berger a Števo Eisele

Ako sa vám pozdáva doterajšia sezóna s prívlastkami ako neuveriteľná až šialená?

Bolo načase, pretože v posledných rokoch sme mali priveľa sezón s jasným víťazom. Ale my potrebujeme mať aspoň troch, štyroch, piatich rôznych víťazov, je to dôležité pre lepšiu zápletku. Red Bull je silný, Ferrari tiež, takže sa to ešte bude dúfam zlepšovať.“

Kto bude majstrom sveta? Alebo inak: keby ste mali vo vrecku posledných desať eur, na koho by ste ich stavili?

„Rozhodne by som si tých desať eur radšej nechal! Pretože v tejto chvíli je nemožné tipovať. Stále si myslím, že Hamilton a Mercedes majú najsilnejší balík, ale viem, že Red Bull chystá pre Barcelonu veľké vylepšenia a aj Vettel je veľmi silný. Naozaj ťažko povedať.“

Ako vnímate všetky tie zmeny, ktoré zaviedlo Liberty Media? Nechýbajú vám napríklad grid girls?

„Podľa mňa to bol dobrý nápad dať šancu mladým začínajúcim pretekárom ukázať sa pred svojimi idolmi. Ale zase sa mi nepáči, že sme úplne prišli o grid girls. Najviac by sa mi pozdávalo keby si sami promotéri pretekov mohli vybrať. Ideálna by bola kombinácia mladých motokárových talentov a grid girls. Myslím, že by malo existovať miesto pre každého.“

Dnešný deň je asi najsmutnejším výročím v dejinách F1. Pamätám si, ako sme doma oslavovali moje desiate narodeniny, vy ste však boli priamo v Imole, keď sa to celé stalo. Navyše ste si s Ayrtonom boli veľmi blízki. Aké je podľa vás dedičstvo, ktoré tu Senna zanechal pre ďalšie generácie?

„Bol to skvelý človek, kamarát a výnimočný jazdec, pravdepodobne najlepší v histórii. Samozrejme je smutné, že sme oňho prišli, ale zase všetci sme vedeli, aké riziko podstupujeme a on to nanešťastie neprežil. Spomínam si na množstvo spoločných okamihov či už na trati alebo na dovolenkách, ktoré sme spolu strávili. Byť jeho súperom alebo tímovým kolegom bolo dosť nepríjemné, ale ja som sa s tým vedel vyrovnať. Stále naňho rád spomínam.“

Ďakujem za rozhovor a veľa šťastia pri záchrane DTM želám.

Števo Eisele